Zmení Ti kurz „7 návykov“ život?
V dňoch 5. až 7. apríla sme sa zúčastnili posledného z troch víkendov kurzu 7 návykov osobnostného a komunitného rozvoja pre mladých a saleziánsku rodinu. Kým na prvých dvoch víkendoch sme vďaka našim školiteľom spoznávali a pracovali na prvých troch návykoch osobného víťazstva od S. Coveyho, na tomto poslednom kurze sme sa konečne pozreli na to, ako v súlade s našimi osobnými princípmi, hodnotami a určenými prioritami môžeme v pracovných a osobných vzťahoch dospieť k spoločnému víťazstvu.
Mnohokrát v našich vzťahoch bojujeme, či súťažíme „kto – z koho“. Kto bude úspešnejší? Kto vyhrá a premôže druhého? Alebo naopak – „pre dobro a pokoj“ sa niekedy možno zriekame samých seba a umenšujeme svoju hodnotu, aby sme ustúpili iným naokolo nás. A kde je správna cesta? Ako byť ok so sebou samým a aj s druhými? S. Covey hovorí, že spoločné víťazstvo nie je v nenávisti a nezdravom súperení ale vo vzájomnosti. Nezávislý človek môže dôjsť len do polovice cesty ale bez druhých sa ďaleko nedostane. V ďalších troch návykoch posledného víkendu kurzu sme sa – aj hravo a humorne, formou scénok a rolí učili, ako budovať pracovné a osobné vzťahy, ktoré sú postavené na vzájomnom rešpekte, asertivite a empatii. Učili sme sa ako myslieť spôsobom „výhra – výhra“. To znamená, že vo vzťahoch hľadáme a vytvárame synergiu a že najskôr sa snažíme pochopiť, potom byť pochopení. Počas kurzu sme mali možnosť zdieľať a konfrontovať mnohé osobné a pracovné skúsenosti vo vzťahoch.
A čo posledný návyk? Môj najobľúbenejší: „Ostrenie píly“ alebo inak obnova síl. Koľkokrát nás „zhltne“ naša každodennosť, povinnosti, pracovné a osobné vzťahy. 7. návyk od S. Coveyho prechádza naprieč všetkými ostatnými. Áno, je to v poriadku, že sa potrebujeme starať aj sami o seba, že potrebujeme obnovovať naše sily, že sa potrebujeme nadýchnuť a mať čas na seba samých. A o toto sa potrebujeme snažiť každý deň, týždeň, mesiac, rok. Aj toto je dôležité plánovať, pripravovať a vôbec realizovať.
A či nám tento kurz naozaj zmenil život? Posledné chvíle víkendu pri jarnom slniečku na Donovaloch sa niesli v duchu hodnotenia celého kurzu. Páči sa mi, že v názve kurzu je slovíčko „rozvoj“ – niečo, čo určuje dynamiku, pohyb – nie výsledok. A tak je to aj s nami – účastníkmi tohtoročného kurzu 7 návykov osobnostného a komunitného rozvoja pre mladých a saleziánsku rodinu. Osobne si myslím, že naše posledné zdieľanie sa nieslo v duchu spokojnosti a pokory. Spokojnosti preto, lebo sme vnímali, že vďaka našim školiteľom Lydke a Andrejovi sme na tomto kurze dostali naozaj kvalitný čas a formačné obsahy. Naučili sme sa! Mnohému sme sa naučili, začali sme premýšľať o tom a aj realizovať, skúšať si, venovať čas svojmu osobnostnému rozvoju. A prečo pokora? Lebo si všetci uvedomujeme, že sme na ceste – nie sme dokonalí a kurz nám do života otvoril aj mnohé výzvy, ktoré na nás ešte čakajú. To, či nám „zmenil život“ sa ukáže postupne – podľa toho, či my sami budeme na sebe pracovať. Hádam to uvidíme na našich osobných ale aj spoločných víťazstvách. Držte nám palce…
Michaela Štubňová
