Blog

Coveyho 7 návykov sú veľmi jednoduché myšlienky, ktorých využitie má nesmierne široký dopad na život. Preto sme sa stretli 08. – 09. 03.2024 opäť na Donovaloch, aby sme porástli v tom, čo sme sa už dozvedeli, poprípade objavili.

Osobná skúsenosť účastníčky so zmenou paradigmy v pracovnom živote:

Nikdy som sa necítila ako „obeť“, ale odkedy som vstúpila do manželstva a začali prichádzať deti, často som mala pocit, že nemám možnosť o niečom rozhodovať, ale skrátka „robiť, čo treba“ a to 24/7. Život sa točil okolo detí a ich potrieb, osobná sloboda sa zmenila na vzdialený abstraktný pojem. Z rôznych dôvodov sme sa presťahovali po 8 rokoch zo zahraničia na Slovensko aj keď život v zahraničí mi veľmi vyhovoval. Po dlhej materskej som nastúpila do práce, no veľmi rýchlo som zistila, že pracovať od 8:00 do 16:30 a pokračovať v ďalšej smene doma so 4 malými deťmi je veľmi vyčerpávajúce a frustrujúce. Dlho som premýšľala, ako by som to mohla zmeniť. Práca však bola dobrá, stabilná a mala veľa výhod a nejaké nevýhody. Moja vnútorná frustrácia a vyčerpanie rástli. Nevedela som si predstaviť takto fungovať dlhodobo. Po 4 rokoch ma oslovili 2 vedúci vo firme s ponukou inej práce v kombinácii s tým čo som robila doteraz, nakoľko iná mamička odišla na materskú. Nebola to pre mňa žiadna práca snov, nemala som k tomu blízko, dokonca som to nikdy nerobila a znamenalo by to, že by som musela začínať od nuly, tvrdá práca s neistým úspechom. Za normálnych okolností by som nad tým ani nerozmýšľala. No moja niekoľkoročná frustrácia ma prinútila nad tým uvažovať. Ovplyvnili ma aj názory vedúcich, ktorých si veľmi vážim a povedala som si, že možno vidia vo mne niečo, čo ja nevidím. Práca ponúkala flexibilný pracovný čas a viac dovolenky. Povedala som si, risk je zisk.

Dohodli sme sa na testovacej dobe 6 mesiacov. Začala som pracovať na novej pozícii. Stálo ma to veľmi veľa (stresu, príprav, nadčasov, …). Vypálilo to kvôli externým faktorom úplne mimo očakávaní v negatívnom zmysle slova s následným ešte väčším preťažením a vyčerpaním. Bola som si vedomá, že po 6 mesiacoch v extrémnych podmienkach sa nedá triezvo hodnotiť, a že už som do toho investovala priveľa. Rozhodla som sa v práci pokračovať a odtestovať ju v „normálnych“ podmienkach. Po  ďalších 6 mesiacoch, relatívne kľudných som rozmýšľala o novej pozícii takto:  „Táto práca mi „nesadla“, tak ako som si myslela od začiatku, ale má aj veľa výhod, ktorých by som sa len nerada vzdala. Sú veci, ktoré mi idú ľahko, ale chýbajú mi elementárne vedomosti, vďaka čomu si denne pripadám ako šarlatán/amatér. Tiež nemám určité prirodzené schopnosti, ktoré by mi prácu uľahčili (iné kolegyne ich majú).“ Moja paradigma: „Nemám na výber, treba nám príjem a táto práca je istota. Musím ju robiť. Aj za cenu toho že ju robím ako amatér a to ma frustruje.“

Po absolvovaní kurzu ma veľmi oslovil 1. návyk: Nie si produktom okolností, si produktom vlastných rozhodnutí. Vo svojom živote máme slobodu a za svoje voľby nesieme zodpovednosť.

 Začala som si poctivo po prvýkrát namiesto „dudrania“ prechádzať rôzne možnosti, ktoré mám s ich výhodami a nevýhodami (napr. návrat k pôvodnej variante, iba nová pozícia, úplne nová práca v oblasti ktorá ma zaujíma, tvoriť niečo vlastné,…). Po tom, čo som to spracovala mojím celým vnútrom, som s prekvapením zistila: „Všetko je tak ako som to opisovala, ale každý iný variant sa ukazuje ako horší, a preto aktuálna pozícia, aj keď nie je ideálna, je najlepšia zo všetkých aktuálnych možností, ktoré mám. Preto sa pre ňu vedome rozhodujem. Ako najväčšiu prekážku som identifikovala nedostatok vedomostí a schopností, čo dokážem cieľavedomou prácou zmeniť.„

Lebo ak vieš prečo, zvládneš každé ako. (Viktor Frankl)

Nová paradigma: „Táto práca nie je moja vysnívaná, ale je mojou najlepšou možnou aktuálnou voľbou a ja sa pre ňu vedome rozhodujem. Aby som ju mohla robiť efektívnejšie budem robiť kroky k doplneniu chýbajúcich vedomostí a schopností.“