Blog

Ísť vlastnou cestou – keď Boh vedie naše kroky. Inšpirujúca kniha ponúka rozhovor Miloša Jesenského so saleziánom Pavlom Dzivým.

V roku vďačnosti za sto rokov prítomnosti saleziánov dona Bosca na Slovensku je kniha Ísť vlastnou cestou ďalším vzácnym kamienkom z bohatej mozaiky životov približne 440 slovenských mužov, ktorí dovolili Bohu viesť ich kroky „cestou saleziána“.

Ísť vlastnou cestou – keď Boh vedie naše kroky je rozhovor spisovateľa Miloša Jesenského so saleziánom Pavlom „Dzivoušom“ Dzivým. Ponúka autentické svedectvo o dobe a človeku, ktorý – podobne ako aj ďalší z jeho generácie – vzišiel z novodobých katakomb podzemnej Cirkvi v čase, keď bola ťažko skúšaná, dostal podiel na jej budovaní v čase slobody a čelí aj neľahkým skúškam, ktoré kresťanom prináša súčasnosť.

Knihu približuje v predslove provinciál Saleziánov don Bosca Peter Timko takto:
„Spomínanie nemusí byť znakom starnutia. V biblickej mentalite je to črta vďačnosti a múdrosti. Pre nás saleziánov je to i charizmatický prvok nášho zakladateľa svätého Jána Bosca. On nám zanechal spomienky zo svojho života ako otec, ktorý chce povzbudiť svojich synov a chce im ukázať, ako ho Boh vo všetkom viedol. Takéto sú aj spomienky, o ktoré sa s nami v tejto knižke v rozhovore s Milošom Jesenským úprimne delí môj spolubrat don Pavol Dzivý.“

„Slávnostné“ uvedenie knihy sa uskutoční v utorok 17. júna o 18.00 hod. v OC Mirage v Žiline v kníhkupectve MARTINUS. Súčasne bude stream z eventu cez youtube kanál saleziáni. Knihu si môžete objednať tu.

Ukážka z knihy:

,,Ešte pridám historku o jednom lampasákovi, ktorý raz v noci prišiel na mol opitý na rotu, lebo ho manželka v takom stave nepustila domov. Bolo okolo polnoci, keď nabehol k nám na izbu, zasvietil a reval: „Vstávat, vztyk!“ Postavil nás suprákov, čo sme mali krátko pred koncom vojenčiny, v tých žltých erárnych pyžamách do radu, mohlo nás byť okolo dvadsať. Postupne prechádzal popred nás, hulákal, sem-tam do niekoho buchol, až kým prišiel ku mne. Keď do mňa strčil, povedal som mu, aby nás nechal. A on do mňa strčil ešte raz. Tak hovorím nahlas kamarátovi: „Ivan, zhasni!“ Ivan zhasol, ja som potme milého chlapa schytil okolo bokov a posadil ho hore na bydlo. Vzápätí sa rozsvietilo a všetci pozerajú, ako veliteľ sedí s vytreštenými očami pod stropom a nohami bezmocne hompáľa cez okraj hornej postele. Nikto sa však nesmial, už sme to mali za pár a toto vyzeralo na strašný prúser. Ale veliteľ na nás iba zhora habká: „Kluci, kluci, vždyť jsme přece přátelé!“A ja mu na to: „Choďte sa vyspať, súdruh veliteľ, a nerobte nám tu bordel.“ Tak som mu zase pomohol dolu. Zo zvesenou hlavou odišiel a mali sme šťastie, lebo na druhý deň si nič nepamätal, alebo sa aspoň tak tváril.“

Claudia Sini – inšpirujúci životný príbeh lekárky od Bruna Ferrera

Vydavateľstvo DON BOSCO zároveň prináša knižnú novinku s názvom Claudia Sini – Hľadanie radosti, ktorej autorom je taliansky kňaz a obľúbený autor Bruno Ferrero. Titul ponúka životný príbeh mladej lekárky, saleziánskej laičky Claudie Sini, zasvätenej v Sekulárnom inštitúte dobrovoľníčok dona Bosca. A hoci Claudia žila len krátko, 36 rokov (1975 – 2011), tí, ktorí ju poznali, ju milovali. Teraz je milovaná v nebi, navždy. Knihu si môžete objednať tu.

V knihe Bruno Ferrero čerpá z troch Claudiiných denníkov. Viete, ako sa najčastejšie začína stretnutie s Claudiou? Vyjadrením, ktoré často o sebe aj píše: „Som šťastná!“ Aj keď prechádza skúškou pochybností, neistoty a choroby, nikdy nestratí svoj povestný úsmev a nadšenie pre život. Na kľukatej ceste k svojmu saleziánskemu povolaniu vždy nachádzala radosť a nádej. V knihe jej úprimné spomienky dopĺňa množstvo autentických farebných fotografií. Claudiin život bol svedectvom každodenného rozhodnutia pre lásku, aj keď si to vyžadovalo obete. Ale vždy to bola láska.

Ukážka z knihy:

„Zvyčajne sa v prvý deň zasvätenia dávajú predsavzatia, záväzky do nadchádzajúceho života. Ja som si nepripravila žiadne, no z môjho srdca vzišli tieto dve: milovať Boha a milovať svet. Až do posledného dychu. Milovať Boha a dávať mu priestor a čas. Dávať ho na prvé miesto a zapájať ho do svojich rozhodnutí. A vnímať, že už skutočne patrím jemu, nie sebe. Milovať svet znamená nesťažovať sa na všetko; znamená to hľadať dobro v ľuďoch, vo veciach, v dejinách; znamená to hľadať stretnutie s ľuďmi, uprednostňovať počúvanie a zdieľanie sa. Toto je konkrétny záväzok, ktorý by som si chcela dať – začať a skončiť deň s tebou, Pane. Venovať ti celý svoj deň i celú noc. Napriek únave, službám v práci a nepravidelnému harmonogramu… Nech ti patrí moje prebúdzanie aj usínanie.“

Viac o Sekulárnom inštitúte dobrovoľníčok dona Bosca:

Sekulárny inštitút dobrovoľníčok dona Bosca (Istituto Secolare delle Volontarie di Don Bosco známy v skratke VDB) združuje zasvätené ženy, ktoré vnášajú saleziánskeho ducha do bežných životných situácií – do rodín, civilných zamestnaní, vzťahov v spoločnosti… Usilujú sa vydávať autentické kresťanské svedectvo, príznačné pre dona Bosca, a navonok sa ničím nelíšia od ľudí svojej doby. Nežijú v komunite, ale spoločenstvo prežívajú v rámci svojich skupín na mesačných obnovách a iných formačných aktivitách. Navzájom sa podporujú modlitbou a hlbokými osobnými vzťahmi. Pre väčšiu apoštolskú účinnosť svoje zasvätenie nezverejňujú.

Vydavateľstvo DON BOSCO