Blog

Chcete vedieť, ako sa účastníkom páčilo na Základnom animátorskom kurze? Čítajte ďalej…

Čas strávený na animátorskom kurze mi priniesol veľa nových skúseností, priateľstiev a zážitkov. Každý z nás si od Yetiho vybojoval manuál, v ktorom bola len časť skúseností, ktoré nám ZAK priniesol. Aké zážitky a skúsenosti sme si vlastne priniesli domov?

Keď som videl všetkých účastníkov po prvýkrát neveril som, že to môže byť tak super kolektív, a že sa z nás za štyri dni stanú dobrí kamaráti. Určite by sa nám to nepodarilo nebyť našich školiteľov a samozrejme duchovného vodcu Janka. K saleziánskemu podujatiu patrí nielen don Bosco, ale aj modlitba, a tak sme odštartovali každý deň modlitbou a zároveň sme ho ňou aj vždy ukončili. Naozaj krásne stretnutie s Bohom bola omša na lúke po zostupe z Kľaku, kedy pri slovách o vychádzajúcom slnku naozaj vyšlo.

Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré sme sa museli učiť bola spolupráca, keďže aj animátorom sa všetko robí vždy lepšie a ľahšie, keď má kto pomôcť. Bez pomoci sa v živote nezaobídete, a tak ako iný pomáhajú nám musíme aj my druhým. A tak nás naši školitelia poslali pomáhať do rodín a do záhrady pri kostole, pretože štyri priestory saleziánskej pedagogiky sú práve dom, ihrisko, škola a kostol. Ja som sa so svojou super skupinou dostal do záhrady pri kostole. Dostali sme lopaty, nožnice, hrable, rukavice, fúrik a šli sme makať. Dievčatá zostrihali kríky pohrabali čo bolo treba, ja s chalanmi sme zase nahádzali seno na fúrik, povozili ho na kompost, vyčistili okolie a spoločnými silami sme skrášlili okolie kostola. Počas roboty sme sa mohli pohostiť jablkami a hruškami a na konci práce sme dokonca dostali domáci vodný melón.

Celý kurz bol pre mňa skúškou či dokážem byť animátorom, ale aj školou. Boli to naozaj krásne štyri dni a bol by som dokonca zvládol aj dlhšie, lebo tak super ľudí, ktorých som stretol som si nemohol ani predstaviť.  Aj keď nevyspaný a zničený , aj ja som vyliezol na Kľak, kde sa mi naskytol krásny pohľad na rozsvietené mestá a dediny pod nami. Ranný východ slnka bol úžasným ukončením kurzu v tomto super kolektíve. A na záver nás školitelia zobrali ešte do kaplnky Panny Márie, kde sme dostali karabínu s kúskom lana, na ktorý sme si spravili štyri uzly, za každý sľub jeden a osvedčenie o tom, že sme schopní robiť animátora. Osvedčenie je pre mňa iba papier, pretože všetky skúsenosti, ktoré som získal sú vo mne a za to som všetkým vďačný.

Dúfam, že keď sa raz po čase stretneme, tak na nás budú školitelia hrdí. Na to, čo dokázali „vybudovať“ z mladých ľudí, ktorí mali elán a zapálenie pre animátorstvo. Základný animátorský kurz je škola, ktorou by si mal prejsť každý, keďže naučí oveľa viac, ako by očakával. ZAK dovolí a pomôže vstúpiť do svedomia a otvorí nové možnosti, nielen v práci s mladými, ale aj vo viere a osobnom živote. Dúfam že takýto kolektív, aký som ztažil na ZAKu ešte budem mať možnosť zažiť.

Ondrej Mišík