Blog

Animátorky z našich slovenských stredísk Adela Ščasná a Hana Mrázková, sa vďaka Domke toto leto vybrali za dobrodružstvom a počas prvých dvoch júlových týždňov vycestovali do Belgicka na saleziánsky prímestský tábor. O tom čo prežili a čo si odtiaľ priniesli už píšu Hanka a Adel.

Náš výlet na západ bol neobyčajný už len samotnou cestou. Do Belgicka sme sa vybrali vlakom a od začiatku našu cestu sprevádzali všelijaké zaujímavosti. V kupé sme cestovali s rodinkou imigrantov, potom sme si v Nemecku počas prestávky medzi dvoma vlakmi stihli pozrieť aj Kolínsku katedrálu a nakoniec sme si niečo nakúpili aj v Bruseli. To všetko za menej ako 24 hodín.

Večer sme dorazili do našej prvej destinácie Sint-Truiden, kde sme strávili prvý víkend s ostatnými animátormi z Belgicka, Nemecka, Španielska, Slovinska a dokonca aj z Českej republiky a z Malty. Bol to víkend plný spoznávania, internacionálnej kuchyne, bohatého programu i aktivít a pomalého pripravovania táborov v rôznych strediskách.

My s Adel sme išli do strediska KINDERLAND, ktoré riadila sestra FMA Hilde, v meste Kortrijk, na severozápade Belgicka. V areáli na predmestí, obklopenom poliami a kravami, nás ohromilo obrovské ihrisko s lanovkou, dreveným hradom, futbalovým ihriskom a pieskoviskami. Dvoma slovami „Detský raj“. Zo steny sa na nás usmieval namaľovaný don Bosco a zrazu sme sa ani necítili tak ďaleko od domova. Hneď od prvého dňa sme však pochopili, že to bude iná káva. Každý večer sa zišli všetci animátori a po skupinkách krvopotne vymýšľali aktivity a hry na ďalší deň. Žiadne brožúrky alebo poctivo pripravený program dopredu ako sme zvyknutí my na Slovensku. Potom po večeri sa všetci vybrali do skladu, ktorý bol naozaj obrovský a bol v suteréne. Hľadali sme rôzne pomôcky a materiály na svoj zajtrajší program. A nakoniec, v Belgicku to najdôležitejšie: KOSTÝMY! Na každú jednu hru ste sa zmenili na nejakú rozprávkovú postavu alebo strašidelného piráta či egyptskú kráľovnú. Bez preoblečení, ako keby hra ani neexistovala. Na oblečenie a doplnky mali vyhradený jeden záhradný domček a celú miestnosť v suteréne. Riadne sme sa s Adel za tie dva týždne vybláznili. Parochne, farby na tvár, jednoducho všetko, však je to pre deti..

Prvý týždeň prešiel rýchlo. Stihli sme si všimnúť, že počas tábora sa vôbec nemodlia, nemajú stretká s nejakou hlbšou myšlienkou a celkovo duch dona Bosca hoci bol na obrázkoch a stenách skoro všade, akosi reálne chýbal. Vybavenie mali parádne, aj priestory len načo to všetko keď chýba to najdôležitejšie?

Z nedostatku dobrého počasia sa nám podarilo hneď prvý týždeň ochorieť ale posilnené hriešne drahými belgickými liekmi sme sa tešili na druhý víkend s našimi kamarátmi z iných krajín, ktorí nám už začali chýbať, keďže v stredisku sa hovorilo najmä po holandsky a anglicky už pomenej. Druhý víkend sme strávili na lodi pri mori v Nieuwpoorte. Splavovali sme kanál, okúpali sa v mori a povozili sa aj električkou plnou piesku. Začali sme zdieľať naše prvé dojmy po týždni v rôznych oratóriách a zistili sme, že nie sme jediné, ktoré boli prekvapené, ako to tam chodí. Posilnili sme sa navzájom a popriali si šťastie do budúceho týždňa, vedeli sme, že to nebude jednoduché. Vstávali sme skoro ráno a vymýšľanie programu sa niekedy pretiahlo aj do pol desiatej večer. Ale tešili sme sa. Deti si nás obľúbili a aj animátori boli veľmi priateľskí. Počas druhého a vlastne aj posledného týždňa v Kinderlande sme zažili talentovú šou (ktorú sme s našou belgickou kamarátkou Natalie vyhrali), večernú prehliadku mesta, animátorskú oblievačku s farbami, raňajšiu turistiku do neznáma, ale aj veľmi emotívnu rozlúčku na záver. V posledný deň nášho pobytu v Kortrijku sme sa so všetkými pofotili, rozlúčili a s plačom odchádzali na náš posledný tretí víkend s ostatnými. Ten sme strávili v stredisku Don Bosco Halle. Zašportovali sme si počas futbalového a bedmintonového turnaja s ostatnými strediskami a nakoniec sme si ešte užili prehliadku Bruselu. Potom nasledovalo balenie a opäť náročná cesta domov.

Ako Adel zhodnotila počas cesty, občas boli ťažšie momenty, kedy sa nám aj chcelo plakať či už za rodinou, kamarátmi, domovom alebo aj z toho aké to tam je všetko odlišné. Napriek tomu tu bol vždy pre nás náš nebeský Otec, na ktorého sme sa mohli obrátiť, a ten nám vyčaril úsmev na tvári.

Čo sme si z Belgicka domov priniesli? Okrem čokolády to bola hlavne vďačnosť za naše strediská na Slovensku, a to ako fungujú. Za to, že duch dona Bosca u nás stále žije a je to vidieť aj na deťoch a ich správaní. Sme vďačné za deti v strediskách, za to že im rozumieme a vážia si to, čo pre nich s láskou robíme a naďalej aj robiť budeme. Sme veľmi vďačné za túto skúsenosť, nové priateľstvá a ďakujeme všetkým, ktorí nám pomohli zrealizovať našu nezabudnuteľnú cestu. Vaše Hanka a Adel.