Blog

Tento rok sa uskutočnil 20. ročník výtvarníckeho tábora Saleziánsky Plenér a to na tom istom mieste, ako posledných devätnásť, na Saleziánskej chate na kopci v Banskej Belej. Témou tábora bola flóra, čo je veľmi vhodné pre miesto, na ktorom jej človek ťažko unikne. Rozkreslili sme sa botanickou kresbou, ktorej dali sviežosť akvarelové farby. Večer sme rozjímali o význame tvorivosti v otvorenej diskusii. Tí, čo mali skôr dokončené práce, využili voľný čas na volejbal, či hádzanie frisbee a keď zašlo slnko, okupovali sme pingpongový stôl.

Od realistickej kresby sme sa posunuli cez štylizovanú krajinu až ku veľmi slobodnej tvorbe surrealistického maliara Marca Chagalla. S ním sme sa odpútali od zábran gravitácie, anatómie a čohokoľvek, čo obyčajne stojí medzi nami a vyjadrením kreatívnych myšlienok na papier. Oddych od precíznych ťahov nám ponúkol aj Ujo Igi pri večerných hrách s ceruzkou. Mohli sme sa odreagovať pri zábavných zadaniach a dať plnú kontrolu našej predstavivosti pri kresbe udalostí dňa alebo našej vlastnej hviezdnej sústavy.

Tento rok sme mali vďaka menšiemu počtu účastníkov priestor spoznať sa medzi sebou osobnejšie ako dlhoroční plenéristi, tak aj nováčikovia. Plenérom sa tiahla dôverná atmosféra a každý si našiel spoločníkov pri maľovaní. Družnosť sme zažívali pri pozorovaní padajúcich hviezd ale aj pri vzdávaní vďaky vo svetle sviečky. Príjemne nás spojila aktivita tajných anjelikov, vďaka ktorým sme konali dobré skutky pre druhých a tiež si posielali pozitívne (a často aj humorné) správy, kytičky či sladké dobroty do táborovej pošty.

Ako to býva zvykom, v strede týždňa sme sa vydali do Banskej Štiavnice. Tam sme sa posilnili pizzou a následne si pozreli novú výstavu galérie, zatiaľ čo tí smelší preskúmali mestskú baňu. Počas rozchodu sme zavítali do lokálneho antikvariátu, dali si kofolu a pokochali sa architektúrou mesta, kým sme neskončili v elegantnej kaviarni Divnej Pani. Komu nebolo dosť, stihol zvečniť tieto pohľady do skicára.

Dozvedeli sme sa niečo o používaní umenia v praxi od manželov Gavaldovcov, ktorí nám predstavili jeho využitie v dizajne loga, časopisov či spoznávacích mapách. Kým na ďalší deň ešte schla rosa, my sme už v okolí striehli po písmenách utvorených z kameňov, koreňov či rastlín. Akčnejší plenéristi to zobrali do vlastných rúk a z prírodných materiálov si slová vytvorili sami.

Posledným kreatívnym zadaním bolo podľa Fischera doslova vložiť plátno do prírody. Vďaka nemu sme sa z otvorených lúk a výhľadov dostali do lesa. Síce bolo ťažké obraz akrylom dokonale zamaskovať v priestore, no výsledkom boli maliarske okienka okrášlené o umelecký podpis. Niekto do kmeňa pridal úkryt s hniezdom, iný zas na konár domaľoval lesných obyvateľov, ktorých vidieť len detským okom.

Keď sme to všetko zvládli bola zahájená súťaž, v ktorej dvojice súperili o dominanciu v čo najväčšom počte disciplín. Zostreľovali sme poháre vodnými zbraňami, pretekali sa s ľudskými fúrikmi, hrali siamský twister, kopali smrteľné penalty, drepovali s loptou o čelo a závodili v pexese. Ešte v ten večer sme sa vyparádili do svojich flóristických outfitov a boli sme očarení slávnostnou výzdobou v sprievode s eko-keto-raw večerou. Zahrali sme si neľútostný stoličkový tanec a táborovú klasiku – upíra. Všetci sme sa nakreslili v podobe rastliniek na táborový plagát a poodpadávali do postele nabrať energiu na tak namáhavé lúčenie… Tak sa zas vidíme o rok!

Tento tábor sa uskutočnil vďaka finančnej podpore Nadácie SPP.

Ivan Sirák