Od prvých krokov putujeme tak, aby sme boli s Ním
Náš v poradí druhý kurz sa začal zoznámením sa s obrazom Prvé kroky. Tento obraz nás sprevádzal celý víkend a postupne sme v ňom nachádzali množstvo skrytých symbolov. Prednášky sa nám stále striedali s hrami, aktivitami k danej prednáške, či predstavovaním našich oratiek. Tým pádom sme sa nikdy nenudili.:)
Čas siesty sme využili na rôzne hry, prechádzky či rozhovory so školiteľmi. V sobotu večer sme mali nádhernú animovanú krížovú cestu v nočnom lese. Nesmeli chýbať ani sv. omše, ktoré sme si spríjemnili piesňami. Počas posledného doobedia sme mali možnosť spísať si veci, ktoré chceme robiť odteraz inak, lepšie a ktoré nás oslovili. Opäť nás tento spoločný čas zblížil a poskytol priestor na vzájomne spoznávanie sa.
Posledný – taký bol náš kurz ( aj keď Košičania majú iný názor:)). Stretli sme sa v Spišskej Novej Vsi, v ubytovacom centre s tematickým názvom Dom Pútnika, a to preto, lebo celý kurz sa naši školitelia snažili naučiť nás, ako previesť teóriu do praxe, do našich stretiek, spoločenstiev, rodín, do nás samých. Putovať tak, aby sme boli s Ním.
Avšak, okrem praktických blokov, ako napr. riešenie problematických detí, dynamika skupiny, debriefing a pod. sme sa obohatili aj v duchovno-teologickom rozmere, či už výkladom obrazu Svätá Trojica, sv. omšami, adoráciou, krížovou cestou alebo večernými slovkami a rannými meditkami „veriacimi stromami“. Dozvedeli sme sa niečo o gigante s názvom stredisko Michalovce a originál Non-SDB stredisku Sabinov. Dokonca, sme mali aj marcový sneh!! Občas sme si museli dávať naozaj pozor na hlavu, aby nebola terčom tvrdých snehových gúľ od chlapcov spod Tatier.
Srandu sme zažili aj inde, ako kovboji, pri vytváraní spolku veselosti alebo večernom zábavnom programe. Ozajstná sranda však začal až v nedeľu, v deň našich skúšok a prezentácii jednotlivých kurzov. Ako psychická podpora a hlavný utierač sĺz prišiel predseda Domky Stano, ktorý nám potom pri záverečnej omši triasol rukou a s úsmevom na tvári blahoželal k úspešnému ukončeniu Školy pre Animátorov. A my, tak veľmi veselí, no aj trochu smutný že niečo krásne končí, sme sa rozlúčili s našimi priateľmi a školiteľmi Naty, Marikou Sebkom a Josipom, ktorý v nás zanechali obrovskú stopu. A plní vďačnosti išli tak, ABY SME BOLI S NÍM 😉
Sára Kolarčiková a Anna Štofániková
