A nakoniec… sme to zvládli
Našu účasť na ŠPA má na svedomí SDB Dano Holúbek. Jednoducho povedal: „idete“, a my sme šli. A ako sme teda prežili posledný kurz ŠPA na západe? Po dlhej ceste z východu sme sa napokon v piatok večer ocitli v lese v Dechticiach pri malebnom kaštieli. Chlapčenská časť našej skupinky bola na „západnom“ kurze prvýkrát, a tak boli zrazu obklopení novými tvárami. Všetkých nás ale čakal organizovaný program a teplá večera.
Svätá omša nás mala pripraviť na duchovný rozmer kurzu – no nič nás nemohlo pripraviť na zoznamovačku s plachtou. Bola to zábavná aktivita, kde sme mali povedať meno človeka za plachtou. Okrem toho sme sa dozvedeli niečo o Spolku veselosti a v aktivite sme sa pokúsili z vybraných predmetov vyrobiť niečo, čo by vystihovalo tento spolok. Sťažené to bolo tým, že sme nesmeli prehovoriť. A ešte večerná modlitba a potom už vytúžený spánok. Lebo spánok bol vzácnejší než zlato.
Sobota? Prednášky. Veľa prednášok. No našou hviezdou sa stal domáci psík – tajomný sprievodca, ktorý si dokázal škrabať nohu päť minút vkuse a pritom vyzerať tak komicky, že sme zabudli na únavu. Deň bol spestrený výletom na „Katarínku“ . Po krásnej omši pri zrúcanine hradu sme sa ešte chvíľu snažili predstierať, že sa učíme na skúšku, ale nakoniec sme do pol druhej rána hrali spoločenské hry.
A potom – nedeľa. Skúšky. Obliekli sme sa tak slušne, ako to podmienky dovolili, a „hor sa“ na naše dlho očakávané skúšky. Potili sme sa, modlili sa a dúfali, že to zvládneme. A nakoniec… sme to zvládli. Každý jeden z nás. Dostali sme certifikát, ale odmenou je aj to, že máme nové skúsenosti, zážitky a v neposlednom rade nové priateľstvá.
Adela Martončíková
