Blog

Celoplošné testovanie obyvateľstva, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň a ten pred tým zasiahlo aj naše saleziánske strediská. Mnohí saleziáni, saleziánky a mladí pomáhali ako dobrovoľníci. Niektoré strediská dokonca slúžili ako odberné miesta. Prečítajte si, ako prežívali túto udalosť salezián a predseda strediska z Dubnice nad Váhom a predsedníčka strediska Bratislava – Trnávka.

Vojak, policajt, lekár, kňaz a dobrovoľníci. Alebo, ako som prežil testovanie.

Príprava v našom saleziánskom stredisku začala telefonátom pani prednostky mestského úradu: “Vypadlo nám jedno testovacie miesto, ste ochotní poskytnúť Kaťák?” Keďže sme po zvážení v komunite odpovedali kladne, mohlo sa do strediska prísť dať otestovať 868 ľudí z okolia. Okrem toho sa z nášho strediska mladí zapájali aj na iných miestach. Spolu sme sa zapojili deviati dobrovoľníci na štyroch miestach. Mne osobne prinieslo testovanie mnoho pekného.

Predovšetkým som mohol zažiť dobrú spoluprácu medzi armádou, mestskou samosprávou a nami dobrovoľníkmi. Veľmi ma povzbudila príprava na testovanie. Nadrotmajster Čepák, prichádzal denne už od stredy, aby do sobotňajšieho rána všetko pripravil. Bolo treba zohnať lekára, obvolať dobrovoľníkov, pripraviť miesto tak, aby malo dostatočný počet testov, certifikátov a ochranných pomôcok. Bolo zaujímavé sledovať komunikáciu s velením, ale aj osobnú návštevu veliteľa pozemných síl v okrese Trenčín. Ľudia z mestskej samosprávy tiež nezaháľali. O dezinfekciu nášho miesta sa postarala  koordinátorka testovacích miest, pani Jurisová.  Obedy a večere nám osobne doniesla prednostka mestského úradu, pani Kiačiková. Povzbudiť nás prišiel dvakrát pán primátor Wolf. O fotku a uverejnenie na sociálne siete sa postarala referentka pre styk s verejnosťou p. Badačová.

V dobrovoľníckom tíme vládla super atmosféra. Lekárka aj zdravotníčka skutočne rýchlo a bezbolestne odoberali stery. O dobrú náladu a poriadok sa staral policajt Miloš, ktorý pozná hádam tisíc vtipov. Ja ako administratívny pracovník som zapisoval do zoznamu. Samotní ľudia prichádzajúci na testovanie boli obohatením. Okrem úvodného dialógu: “Dobrý deň, poprosím vás občiansky preukaz. Ďakujem.” to boli aj dve tri slová naviac. A pritom veľa zážitkov. Napríklad keď jedna slečna odpadla, hneď sa jeden postaral o odnesenie na rukách, ďalší o prebratie, či donesenie keksíka na povzbudenie. Alebo keď došiel podnapitý muž a bolo ho treba upokojiť. Alebo keď prichádzali známi a až po chvíli spoznali identitu dobrovoľníka v bielom overale.

V sobotu aj v nedeľu sme odpracovali 16 hodín, ale na otázku, či chcú prísť aj na druhé kolo odpovedali všetci dobrovoľníci áno. Nebolo to len o práci, ale aj o spolupráci a konaní dobra. Jednoducho tým, že spoločne žijeme a urobíme niečo pre dobrú vec, stávame sa sami viac ľuďmi.

Napísal: Vladimír Plášek SDB, dobrovoľník v Dubnici nad Váhom

Do celoplošného testovania sa zapojili aj dobrovoľníci zo Saleziánskeho diela na Trnávke.

V jeho priestoroch sa nachádzali dokonca dve odberné miesta, jedno v areáli Rodinného centra Mamy Margity a druhé na dvore oratória. Saleziáni oslovili viacerých mladých, či by boli ochotní počas víkendu pomôcť so zabezpečením priestoru a čo najväčšieho komfortu, či už pre zdravotníkov a dobrovoľníkov, ale aj pre ľudí, ktorí sa prídu dať otestovať. Nezaváhali sme a viacerí z nás túto ponuku priali. Prípravy sme začali už v piatok večer, keď sme sa prvýkrát stretli s vojakmi, ktorí mali mať na starosti odberné miesta, skontrolovali sme potrebný materiál a pripravili priestor na vytvorenie koridorov. S veľkým prekvapením sme zistili, že na odberné miesto v oratku chýba celý tím zdravotníkov a je možné, že sa vôbec neotvorí. Preto sme spojili sily a ešte v ten večer sme vyskladali celý tím z ľudí, ktorí chodia do nášho spoločenstva. 

V sobotu o 5:30 sme sa všetci (vojak, policajt, dobrovoľníci, zdravotníci, adrministratívni pracovníci) stretli v oratku. Ranný rozbeh bol mierne chaotický a náročný, keďže nám chýbali zapisovacie hárky a jedna zdravotníčka prišla neskôr (mala totiž nočnú službu), ale všetko sme zvládli a okolo 7:15 sme začali testovať čakajúcich ľudí. Niektorí si na začiatku v rade postáli aj takmer 3 hodiny, ale nikto sa nesťažoval, vládla dobrá nálada, ľudia ochotne púšťali pred seba mamičky alebo ľudí, ktorí nevládali tak dlho čakať. Dobrovoľníci z radov animátorov, ale aj viacerí saleziáni, chodili pomedzi ľudí, odpovedali na otázky a pomáhali so všetkým, čo bolo treba. Podobná nálada vládla aj v druhom odbernom mieste. Ľuďom sme sa snažili spríjemniť čakanie hudbou, ale aj odkazmi na zaujímavé články, videá či podcasty. V sobotu sme sa takmer nezastavili od rána až do večera a spolu na oboch odberných miestach sa podarilo otestovať 2 100 ľudí.

Nedeľné vstávanie bolo náročné, ale poháňala nás myšlienka, že to robíme pre dobrú vec. Tímy na oboch odberných miestach už boli zohrané a vládla dobrá nálada. Účasť však bola výrazne nižšia ako v sobotu, spolu sme otestovali len niečo vyše 500 ľudí. Na konci dňa ďakovaniu nebolo konca-kraja, spoločne sme si vyhodnotili celý priebeh, aj sme sa zasmiali na úsmevných príhodách. Tento víkend bol náročný, či už psychicky alebo aj fyzicky, ale rozhodne to bola dobrá skúsenosť. Zažili sme, ako hovorí náš salezián Stano, že Slovensko je oveľa krajšie, ako to „hejterské“ na sociálnych sieťach. Videli sme, že ľudia sú vďační, priali nám pekný deň, želali veľa síl, viacerí doniesli koláče. A môj osobný rešpekt a obdiv k zdravotníkom vzrástol v okamihu, keď som si na seba obliekla ochranný oblek, rukavice, štít a všetko, čo k tomu patrí. Ja som v tom musela vydržať len dva dni, ale mnohí lekári, zdravotné sestry či záchranári takto fungujú týždne či mesiace a sú pritom milí a majú profesionálny prístup. Takže naozaj klobúk dole a veľké ďakujem!

Napísala: Daniela Sitárová, dobrovoľníčka v Bratislave