Blog

Tento rok som sa zúčastnila 19. ročníku saleziánskeho výtvarného tábora v Banskej Belej, uprostred nádhernej prírody Štiavnických vrchov. Hlavnou témou tábora bola príroda a jej zobrazovanie prostredníctvom rôznych umeleckých techník. Počas týždňa sme vytvárali obrazy inšpirované dielami Georgie O’Keeffovej, slávnej maliarky známej svojimi veľkými kvetinovými maľbami a abstraktnými krajinami. Pracovali sme s pastelmi, akvarelom, akrylom, ceruzkami rôznych tvrdostí, do sadry sme vkladali prírodné materiály s krajinným motívom, maľovali sme aj temperami, aby sme si vyskúšali čo najviac techník a priučili sa niečomu novému.

Počas nášho voľného času sme radi hrávali pingpong, bedminton či volejbal. Tieto chvíle nám pomáhali trochu sa zblížiť s ľuďmi na tábore a máme aj vďaka tomu krásne spomienky plné smiechu a zábavy. Naši animátori, Livka, Ivan a Terezka, nám často pripravovali rôzne menšie aktivity, aby sme sa nenudili a užili si čas naplno. Tieto aktivity nám umožnili lepšie sa spoznať. Keď sme nestíhali dokončiť obrazy počas vyhradeného času, mohli sme sa im povenovať aj počas voľna. Bolo to veľmi užitočné, pretože niektoré techniky, ako napríklad práca s akvarelom, vyžadovali viac času a trpezlivosti.

Najlepšie zážitky mám však z dňa, keď sme navštívili Štiavnicu. Mali sme tam dvojhodinový rozchod, ktorý sme naplno využili s kamarátkami, ktoré som si v tábore našla. Spoločne sme preskúmavali uličky mesta, pochodili sme pár obchodíkov, zastavili sme sa v kaviarni a keďže tam bolo krásne, začali sme tam kresliť skice Štiavnice alebo veci, čo nás v Štiavnici zaujali.

Na tábore sme sledovali aj lietajúce Perzeidy, ktoré počas Plenéra padali, a bol to tiež jeden zo zážitkov, na ktorý budem dlho spomínať. Páčilo sa mi aj, keď sme stavali so skupinou kreatívne obydlia v prírode. Každá skupinka do toho dala všetko a bolo to vidieť. Z tejto kreatívnej výzvy nakoniec vznikol Shrekov záchod, zastávka Plenér, mini saleziánska chata a lesná kaviareň. Keďže na väčšine táborov je problém s jedlom, tak teraz sa na toto nemôžem absolútne sťažovať. Naše kuchárky odviedli dobrú prácu, vždy sme dostali koľko sme vládali a vždy sme sa dobre najedli.

Po celom týždni maľovania svojich diel sme mali vernisáž, kde ľudia odprezentovali svoje hotové práce a povedali, čo ich k tomu motivovalo, s čím sú najviac spokojní, aké výtvarné metódy im vyhovovali, ale aj aké skúsili prvýkrát. Na plenér nikdy nezabudnem – na ľudí, ktorých som tu spoznala, na krásne chvíle v krásnej prírode, na to maľovanie… Už teraz sa teším na ďalší rok!

Simi & Eliška