Otelený duch, oduševnené telo
„Človek je jednota tela a duše, neexistujú oddelene, iba spolu, je vlastne takým oduševneným telom a oteleným duchom,“ aj to bola jedna z mnohých téz víkendu o Antropológii. Ľudská prirodzenosť a Teológia tela sa preberali, príznačne, s mozaikou od Rupnika v pozadí, ktorá dotvára liturgický priestor v duchovnom dome Xaver pri Banskej Bystrici. Okrem prednášok a diskusií sme spoločne prežili aj vigíliu zoslania Ducha Svätého, ktorá mala podobu adorácie pretkanej žalmami, spevom a čítaniami.
Posledných pár vecí, hlavne nezabudnúť slávnostnejšie oblečenie na nedeľnú liturgiu, beží mi hlavou pri tom, ako sa v piatok poobede balím. Šanón so skriptami nechávam doma. Malý zväzok, ktorý si ku mne nájde cestu na začiatku každého víkendu je aj tak spratnejší. Zvoní mi telefón, nasadám ku ostatným a už sa derieme cez nástrahy slovenských ciest – Strečno a Šturec. V Badíne nás víta veselá atmosféra. Podpisujeme prezenčku a ideme si zložiť veci na izby, o chvíľu začne večera. Pri nej si meníme zážitky z posledného obdobia kedy sme sa nevideli. Po večeri smer malý červený salónik, domov nášho akademického bádania na nasledujúcich 36 hodín. Začíname esejami z minulého víkendu, ktorú mal každý napísať, vzájomne si vymieňame myšlienky a diskutujeme. Nasledujúci deň sa nesie, tak ako celý víkend v znamení antropológie, doobeda padne aj pamätný výrok „človek je oduševnené telo alebo otelená duša“. Spoločne sa zamýšľame nad otázkami o pôvode človeka, jeho prirodzenosti a pohľadu na človeka cez Krista. Po obede a športe prichádza teológia tela, kde hľadáme odpovede na otázky mužskosti a ženskosti a správneho miesta a sexuality pred vyhnaním z raja ako obrazu pôvodného stavu, ktorý je dobrý. Večer nás čakala vigília zoslania Ducha Svätého – adorácia pretkaná žalmami, spevmi a čítaniami. Po nedeľnej diskusii, omši a obede sme sa rozišli domov.
Napísal účastník Marek
