Blog

Vypuknutie ozbrojeného vojnového konfliktu na Ukrajine nenechalo chladným nikoho z nás. Svoju pomocnú ruku hneď od začiatku chceli prikladať aj mnohí Domkári a Domkárky z celého Slovenska. Pod záštitou Saleziánov a sestier saleziánok sa vo  východniarskych strediskách vytvárali strediská prvého kontaktu, ponúkajúce bezpečný priestor. Dobrovoľníci v nich zabezpečovali pre utečencov ubytovanie, jedlo, pomáhali s dopravou. Časom sa rodiny utekajúce z Ukrajiny nachádzali aj v iných slovenských mestách a tak sa aj pomoc našich dobrovoľníkov viac systematizovala.

Pod vedením Domky – sekretariátu sa vytvoril tím dobrovoľníkov ponúkajúcich voľnočasové aktivity pre Ukrajincov ubytovaných v Gabčíkove. Je tam ubytovaných približne 300 detí a mladých, ktorí potrebujú pomoc s integráciou a zmysluplným naplnením voľného času. Pravidelne (3 krát do týždňa) sa počas školského roka stretávali mnohí dobrovoľníci, ktorí vymýšľali rôzne hry, pohybové, športové a tanečné aktivity. Časom sa rozhodli nenechať deti cez prázdniny len tak nečinne a vymysleli pre nich aj štyri turnusy táborov.

Vo viacerých strediskách po celom Slovensku boli tiež ubytovaní ukrajinskí utečenci a tak vznikali stretká, krúžky, doučovania. V stredisku Poprad vzniklo „Detské centrum pre deti“, ktoré mohli navštevovať od 08:00 do 16:00 hod. Saleziáni don Bosca – Slovenská provincia neprestala poskytovať tiež humanitárnu pomoc. V spolupráci s grécko-katolíckymi saleziánmi na Ukrajine, pomáhali prevažne s dodávaním potravinovej a nepotravinovej pomoci. V Prešove sa vytvoril sklad, do ktorého sa zvážali veci (nakúpené ale aj z rôznych zbierok). V Prešove tiež mnohé rodiny ubytovali siroty, ktoré prišli z Ľvova.

V časoch pred vojnou organizovalo každoročne občianske združenie SAVIO denné letné prímestské tábory na Zakarpatsku (oblasti miest Tjačiv, Chust, Rachiv). Animátori, ktorí sa tam chodili venovať deťom a mladým sa pripravovali pol roka na víkendových stretnutiach. Každý mesiac boli formovaní skúsenými staršími animátormi spolu s duchovným vedením rímsko-katolíckeho kňaza.

Ďalšou saleziánskou misijnou organizáciou pôsobiacou aj u nás na Slovensku je VIDES. Prostredníctvom tejto medzinárodnej organizácie pôsobilo mnoho saleziánskych mladých v rôznych častiach sveta.

Tí, ktorí si prešli formáciami Videsu či Savia, boli o niečo viac pripravení na prácu s Ukrajincami, ale čo ostatní mladí dobrovoľníci, ktorí sa rozhodli pomôcť?

Všetkým dobrovoľníkom, ktorí pomáhajú utečencom v rôznych častiach Slovenska sme poskytli vzdelávanie a sprevádzanie. Už niekoľko krát sme zorganizovali školenie, ktorého sa mohli zúčastniť osobne i online. Rozprávali sme o skutočnej pomoci druhým, ale i o tom, ako nezabúdať na seba v tejto náročnej službe. Objavovali sme vlastné zdroje, keď je nám ťažko. Zacielili sme na témy ako budovať kultúru úspechu, ako čeliť konfliktným situáciám, no povedali sme si aj praktické rady ohľadom rečovej bariéry, prekonávania stereotypov a konfrontácii s inou kultúrou a názormi. V rámci sprevádzaného dobrovoľníctva poskytujeme dobrovoľníkom aj možnosť podpory mentora, kouča alebo psychológa a pripravujeme pre nich teambuildingy.

Dobrovoľníci zažívajú rôzne príbehy, ponúkame niektoré z nich:

Mirko je malý ukrajinský chlapec, ktorý nás vždy víta medzi prvými deťmi pri našom príchode. Vie, kedy prichádzame. Utorky, štvrtky a soboty. Mame o tom hovorí v ten deň už od rána, tak veľmi sa na nás teší.

Keď balíme veci a odchádzame, viaceré mamy mi povedali, aby som v ich mene poďakoval našim dobrovoľníkom zato, že prichádzajú k ich deťom. A to bolo viackrát. (zodpovedný za dobrovoľníkov v Gabčíkove)

Keď som prišla dnu, s rozlišovacou vestou na sebe, hneď sa na mňa vrhli dve malé dievčatá a objali ma. Bola som tam prvýkrát, nepoznali ma, ani som nič neurobila, prosto len boli vďačné, že som prišla, že som o ne prejavila záujem.

Bol som prvýkrát v Gabčíkove a určite neľutujem, myslím, že je lepšie raz zažiť ako stokrát počuť. Keď sme prišli, deti sa s nami ihneď veľkolepo zvítali, mali veľkú radosť a mňa osobne veľmi dojalo, ako boli vďačné za každú maličkosť a s akým nadšením išli aj do úplne jednoduchých hier.

Ďakujeme všetkým dobrovoľníkom, ktorí venujú svoj voľný čas na pomoc druhým.