Keď sú ľudia darom

3. júla 2023 | Zážitky dobrovoľníkov zo zahraničia

„Buďte vďační ľuďom, ktorí vás robia šťastnými. Sú to čarovní záhradníci, vďaka, ktorým kvitne vaša duša.“
Marcel Proust

Naša kolegyňa, koordinátorka vzdelávacích podujatí, Tina a členka predsedníctva Mária sa v máji zúčastnili sedemdňového tréningu s názvom Yout(h)echnology. Hlavným cieľom tejto aktivity bolo bližšie oboznámiť mladých s novými technológiami a digitálnymi nástrojmi. Pozvanie zúčastniť sa tohto podujatia v Nemecku obe prijali. No ako? Ich zaujímavé skúsenosti s prijatím niečoho, do čoho sa vám vôbec nechce si prečítate tu.

Ako som sa dostala do Nemecka

Tina: Bola sobota, 1. apríla a napísala mi naša riaditeľka sekretariátu Domky – Majka: „Tina ideš do Nemecka.“ V tom čase som bola na víkendovke s Videsákmi a kamošom som vravela, že aký dobrý vtip vymyslela na mňa moja šéfka. Všetci sme sa zasmiali a žila som si pokojným víkenodovým životom ďalej. V pondelok v práci, pri spoločnom obede, som aj kolegom spomenula vtip a začali sme sa smiať. Majka na mňa pozrela a vážne povedala: „Ale ja som si nerobila srandu.“ Vtom momente mi už nebolo do smiechu. Trvali dva týždne boja. Do Nemecka som naozaj nechcela ísť. Neviem angličtinu, mám toho veľa v práci, viem sa všade stratiť; nie to ešte cestovať do Nemecka. Majka mi však len zopakovala: „V Nemecku sa zlepšíš v angličtine a práca počká.“

Písal sa 1. máj a ja som o štvrtej ráno cestovala do Nemecka spolu s Máriou. Keby mi niekto povedal, že raz pôjdem do zahraničia, na školenie v angličtine ohľadom sociálnych sietí, asi by som sa na neho pozrela či je v „pohode“.

Mária: Moja cesta do Nemecka začala otázkou Tiny, ktorá sa ma opýtala, či viem po anglicky. Nevedela som o čo ide, no chcela som pomôcť, až sa z toho nakoniec vykľul týždeň na seminári o mladých a technológiách v nemeckom mestečku Benediktbauern.

Nemecko – Benediktbeuern

Tina: Moja predstava o pôsobení na 7 dňovom pobyte v Nemecku bola:

cestou sa pravdepodobne stratíme,
zobrať si dve dobré knihy, ktoré dlhodobo odkladám,
zobrať si notebook pre prácu na diaľku,
byť na nevyhnutých častiach programu,
pri tom dúfať, že mi Mária bude prekladateľkou, keby som nejakým veciam nerozumela.

A realita?

Tá bola taká, že sme prišli do Benediktbeuernu bez straty mojej prítomnosti. Priradili nám izbu a uistili nás, že budeme na nej len my dve. Vravím si fajne, však aspoň na izbe budem rozprávať v pohode po slovensky. O pár minút prišli so správou, že chlapci vo svojej izbe nechtiac niečo pokazili na dverách, tak dievčatá z vedľajšej izby prišli k nám a svoju izbu uvoľnili im. Obe boli poslané za Taliansko. Moje obavy, že ani na izbe nebudem môcť v pohode kecať, predbehli dievčatá plné energie, nadšenia a prijatia. Boli úžasné (a stále sú). Hneď sme sa zvítali a moju angličtinu prijali s dodatkom: „Veď aj my sme sa učili anglicky a boli sme na nižšej úrovni. Ako inak sa chceš naučiť angličtinu ak nie tu?“ Rovnaký postoj mal aj zvyšok posádky v Benediktbeuerne. Namotivovali ma. Nebolo to také ako som si predstavovala. Bolo to úplne opačne. Z nezačlenenia bolo obrovské prijatie; z nudy bol smiech a nabitý program so super ľuďmi; z 8 hodinového kvalitného spánku bolo pár hodín spánku; z odpočítavania dní bola ľútosť, že to všetko po siedmych dňoch skončí.

Počas pobytu v Benediktbeuerne sme sa venovali sociálnym sieťam, ako navrhnúť zmenu stránky DBYN, ako vytvoriť kampaň na záchranu lesov a podobne. Niektoré veci, ako prácu v Canve, som už ovládala, tak pre mňa to bolo skôr výhodou vytvárať PR podklady na tejto platforme. Pracovali sme v tímoch, kde som mohla využiť trochu mojej kreativity, ktorú mám rada. Vyžila som sa pri tvorbe fiktívneho loga či pri podpore propagácii daného workshopu. V programe nechýbala ani diskusia ako vnímame sociálne siete. Bolo pre mňa obohacujúce, ako ľudia vnímajú danú situáciu rôznymi uhlami pohľadu.

Mária: Môžem určite povedať, že neľutujem túto skúsenosť a ak by sa vyskytla príležitosť, šla by som znovu. Spoznala som tam veľa nových ľudí, s ktorými ešte stále udržiavam kontakt. Naučila som sa kopec nových vecí a v spomienkach mi zostalo veľmi veľa krásnych momentov, zážitkov a rozhovorov. Cítila som, že som v saleziánskom prostredí, „medzi svojimi“ hneď od začiatku a to veľmi prispievalo k tak dobrej atmosfére počas týždňa. Počas seminárov sme rozoberali témy ako technológie, sociálne siete a médiá vplývajú na mladých, ako s nimi pracovať a ako zároveň propagovať činnosť nášho združenia v online svete. Zároveň sme si navzájom pripravovali zaujímavé aktivity a aj sme si prakticky vyskúšali vytvoriť online kampaň a odprezentovali sme ju.

Večery sa niesli v duchu hier, spevu, tanca a rôznych teambuildingových aktivít, ktoré utužili dobrú partiu a vytvorili nové priateľstvá. Zároveň nás veľmi prekvapili aj večerné modlitby, ktoré boli každý večer iné, no zároveň veľmi pekné a hlboké. Svätú omšu celebroval salezián, ktorý sa nám celý týždeň venoval. Našli sme si aj svoj osobný čas na modlitbu a ticho a rovnako tak aj na veľmi pekné rozhovory. Priestory kláštora, kde sa to celé konalo boli nádherné. Barokové chodby s bohatou výzdobou a históriou iba dodávali maličkej tichej dedinke pod horami ďalšie čaro. Rovnako tak sme si pochutili aj na jedle.

Účastníci školenia zastupovali krajiny: Taliansko, Maltu, Čiernu horu, Slovinsko, Slovensko, Nemecko. Lektori boli z Talianska a Španielska.

Čo mi dala táto skúsenosť?

Tina: V priebehu siedmych dní som vo svojom živote získala neskutočných ľudí. Od ôsmej rána do druhej rána ďalšieho dňa sme boli spolu. Každé voľno sme sa snažili využiť a byť pokope – chodili sme do prírody, k vodopádu, na zmrzlinu, či s deťmi hrali plážový volejbal. Večer nechýbal tanec a nekonečná hra mestečka Palerma. Na konci siedmich dní som neprečítala ani jednu vetu z knihy, cez diaľku som vybavila len nevyhnutné veci v práci, zažila kopec zážitkov, smiechu a aj tej angličtiny sa trochu na mňa nalepilo. Odchádzala som s pocitom šťastia a s nadobudnutými skúsenosťami. Ľudia v Benediktbeuerne boli pre mňa obrovským darom a zastupujú významnú úlohu v mojom srdci.

Mária: Celý týždeň hodnotím ako krásny a naplňujúci zážitok, na ktorý určite tak skoro nezabudnem a verím, že sa mi ešte niekedy podarí byť súčasťou podobného projektu.