Blog

Po náročnom týždni, unavení zo školy sme sadli do vlakov, autobusov, alebo áut a s nadšením a očakávaniami, čo nám tento víkend prinesie, sme cestovali do Kokošoviec na Zelený breh. Naša cesta prehĺbiť povolanie animátora, dať mu iný rozmer a zmysel sa práve začala.

Keď sme hľadali izbu, spolu s mojimi spoluanimátorkami, prechádzali sme okolo otvorených dverí a videli sme nadšené tváre, v ktorých bolo vidno to „saleziánske“, to, čo človeku dáva pokoj a nevzbudzuje pochybnosti z niečoho nového. A tak som si povedala: „Áno, bude to skvelý víkend.“

Začali sme spoločnou večerou, kde sme sa ešte nepoznali, no aj napriek tomu zavládla príjemná, priateľská, až rodinná atmosféra, ktorá sa niesla počas celého víkendu. Po večeri sme išli do spoločnej miestnosti, kde sme si spravili „zoznamovačku“ v podobe rôznych hier a aktivít. Po prvotnom zoznámení sme sa ponorili do prvého bloku, ktorý mal názov osobný štýl života – animátorstvo.

 V sobotu sme sa venovali metedológii dona Bosca, saleziánskej spiritualite, aplikácii preventívneho systému do praxe a o tom, ako byť animátorom na hĺbku. Zahrali sme si rôzne scénky, na základe ktorých sme si ukázali jednotlivé situácie, rozobrali ich a pozreli sa na nich iným spôsobom. Deň sme zakončili symbolickou zmluvou o práci animátora.

Cez tento víkend sme si prešli niekoľkými témami, ktoré boli sprevádzané rôznymi aktivitami, hrami a myšlienkami. Každodenné spoločné modlitby a prijímanie eucharistie nás povzbudzovali aj v duchovnom živote. Mali sme možnosť podeliť sa s našimi skúsenosťami, poradiť si a povzbudiť sa navzájom. Spoznali sme ostatné strediská a zistili, ako to u nich funguje. Unavení, ale za to obohatení o nové priateľstvá, zážitky a skúsenosti sme sa vrátili domov, a už teraz sa tešíme na ďalší kurz.

Napísala: účastníčka  Marcela Nováková